Je známy ako investor, ktorý stál pri televízii Nova. Slovenský podnikateľ Vladimír Komár má za sebou desiatky úspešných projektov od kozmetického priemyslu cez prémiové potraviny až po inovatívne firmy. Menej známa je však jeho angažovanosť v oblasti vzdelávania. Spolu s manželkou, zakladateľkou pražskej školy Leonardo da Vinci Academy, dlhodobo podporuje moderné prístupy k učeniu a projekty, ktoré prinášajú kvalitné vzdelanie deťom aj učiteľom/-kám, napríklad Teach, Matiku Česku či Rozmanitu.
„Vzdelávanie je investícia, ktorej návratnosť sa nedá spočítať, ale má zmysel,“ hovorí v rozhovore, v ktorom vysvetľuje, že základom dobrého vzdelania sú kvalitní učitelia/-ľky a tiež, že učenie by malo byť naším celoživotným dobrodružstvom.
Vo vašom živote sa opakovane objavuje téma vzdelávania – od Leonardo da Vinci Academy cez projekty Teach, Matika Česku až po Rozmanitu, ktoré podporujete. Prečo je práve vzdelávanie oblasťou, ktorá je vám blízka?
Myslím si, že vzdelanie by malo byť dôležité pre každého. Úroveň našej civilizácie priamo súvisí s úrovňou vzdelanosti ľudí. Každý by sa mal snažiť vzdelávať a rozvíjať po celý život. Pre rodičov by malo byť prioritou zabezpečiť vzdelanie svojim deťom. Niektorí ľudia vnímajú ako svoje poslanie pomôcť ku kvalitnému vzdelaniu čo najväčšiemu počtu ľudí. Ja som vďaka biznisu získal možnosť aspoň ich finančne podporovať.
Ako si spomínate na svoju školu? Bolo v nej niečo, čo by ste si želali mať inak? A naopak, čo by ste vyzdvihli?
Navštevoval som matematické gymnázium v Košiciach, vtedy ešte na Šmeralovej ulici. Po Nežnej revolúcii sa z nej stala Poštová a škola tam stojí dodnes. Patrí medzi najlepšie na Slovensku, posledný rok vraj dokonca najlepšie.
Okrem prijímačiek som robil aj talentové skúšky. Do matematickej triedy, jednej z desiatich v celom Československu, sa hlásili žiaci z celého východu. Do Košíc som prišiel zo základnej školy vo Vranove nad Topľou a štyri roky som býval na internáte. Boli to krásne a veľmi formujúce roky.
Nechcem však vychvaľovať svoje v podstate elitné gymnázium, aj keď tam boli skvelí učitelia. Pre mňa boli ešte dôležitejší spolužiaci a starší študenti, ktorí ma inšpirovali. Nepochybujem, že aj dnes úspech školy stojí najmä na tom, že si môže vyberať z najlepších žiakov.
Školy ako Gymnázium Poštová majú podľa mňa nezastupiteľné miesto. Nie som zástancom názoru, že by všetky školy mali byť inkluzívne a selektívne školy, ako napríklad osemročné gymnáziá, by sa mali rušiť. Pravda je, že kvalitu týchto škôl z veľkej časti tvoria ich študenti, čo zjednodušuje prácu učiteľov. O to viac si vážim prácu celého tímu Rozmanita či Teach, ktorí si vybrali náročnejšiu cestu.
„Vzdelávanie je investícia, ktorej návratnosť sa nedá spočítať, ale má zmysel.“
Ste úspešný investor a podnikateľ. Do akej miery zohralo úlohu štúdium matematiky vo Vašom biznisovom uvažovaní?
Pravdepodobne do veľkej miery. Povedal by som, že nielen v biznise, ale celkovo v mojom spôsobe uvažovania. V podnikaní je veľmi dôležité rozumieť pravdepodobnosti a štatistike.Ako investor vnímate hodnotu „návratnosti“. Aká je podľa vás návratnosť investície do vzdelávania?
Nie je návratnosť ako návratnosť. Správne ste to slovo dali do úvodzoviek. Ale rovnako platí, že nie je vzdelávanie ako vzdelávanie. Keď vo firme optimalizujete procesy, napríklad zavádzate moderný skladový systém, v ktorom palety posúvajú roboty bez skladníkov, môžete si celkom presne vypočítať, že sa vám takáto investícia vráti povedzme do troch rokov. Ušetrí vám totiž dve tretiny pracovníkov. Okrem investície do regálov, robotických vozíkov, alebo softvéru musíte investovať aj do vzdelania tej zvyšnej tretiny ľudí. Takéto vzdelávanie sa určite vráti firme i tým zamestnancom, ktorí môžu oprávnene očakávať vyššiu mzdu.
Samozrejme, existuje aj iné vzdelávanie. Akú návratnosť má, keď si celý večer čítate básne? Ja to vypočítať neviem, napriek tomu básne čítam a občas pre radosť či pobavenie ich aj skladám. Jednoducho verím, že to má zmysel. A rovnako verím, že zmysel má aj vzdelanie detí v škole Rozmanita, preto ju podporujem.
Ak porovnáte štátne školy s projektmi, ktoré podporujete, čo im podľa Vás najviac chýba?
Štátnym školám chýbajú najmä kvalitní pedagógovia. Učitelia patria medzi kvalifikovanejšiu časť populácie, no napriek tomu nie sú dostatočne ohodnotení. Preto dnes študenti s najlepším prospechom často smerujú radšej k lepšie plateným profesiám, ako je napríklad zubné lekárstvo. To však nie je primárne problém štátu, aj keď sú učitelia väčšinou štátni zamestnanci, ale skôr problém priorít celej spoločnosti. Nech sa každý zamyslí nad tým, koľko je ochotný zaplatiť za pekné nové zuby a koľko by bol ochotný priplatiť z vlastného vrecka za kvalitnejšiu školu pre svoje dieťa.Keby ste mali pomenovať jednu prioritu, ktorá by hneď zajtra posunula naše školy dopredu, čo by to bolo?
To si netrúfam povedať. Tí zmienení kvalitní učitelia sú nepochybne priorita, no na to neexistuje jednoduché ani rýchle riešenie. Neviem, aká zázračná vec by naše školy dokázala posunula dopredu hneď.Aké zručnosti podľa vás deti najviac potrebujú, aby boli pripravené na budúcnosť – na profesie, ktoré dnes ešte ani nepoznáme?
Najdôležitejšie je pochopiť, že vzdelávanie sa školou nekončí. Jej úlohou je predovšetkým v deťoch zapáliť túžbu po vzdelaní.
A čo by ste odkázali deťom, ktoré vyrastajú v školách, kde sa experimentuje s novými metódami?
Že majú šťastie. Nech sú tie nové metódy viac alebo menej podarené, jedno je isté – v týchto školách pôsobia ľudia, ktorým na vzdelaní ich žiakov naozaj záleží.
Čo by ste odkázali rodičom a deťom, ktoré sú dnes na školách bez takýchto možností. Ako môžu aj oni uspieť vo svete?
Nech sa snažia svojim deťom takéto možnosti vytvoriť. Ak rodičom na kvalitnom vzdelaní ich detí naozaj záleží, obvykle si k nemu cestu nájdu. Škola je veľmi dôležitá a každý rodič by mal chcieť pre svoje dieťa vybrať tú najlepšiu. Vzdelávanie však začína v rodine. Pravdou je, že pre mnohých rodičov vzdelanie ich detí nie je prioritou. Tým budem asi zbytočne niečo odkazovať, lebo na moje odkazy nebudú zvedaví.
