Čo sa stane, keď osobná skúsenosť s rozmanitosťou a nerovnosťou prerastie do ambície meniť školstvo zvnútra?
Rozhovor s Annou Symington-Maar z občianskeho združenia Rozmanita otvára témy, ktoré dnes rieši celé Slovensko. Odpovedá na otázky, ako môže škola budovať pocit prijatia, čo dokáže inklúzia, keď ju myslíme vážne, a prečo je rôznorodosť skôr príležitosťou než problémom.
Porozprávali sme sa o tom, čo Annu priviedlo k vlastnej škole, ako pracujú v Rozmanite s deťmi z rôznych prostredí a ako si predstavujú budúcnosť vzdelávania, v ktorom sa každé dieťa môže cítiť spokojné.
Kto dá týmto deťom šancu, ak nie škola?
Vyrastali ste v rôznych krajinách a často ste menili školy. Pamätáte si, kedy ste si prvýkrát uvedomili, že nie všetky školy dávajú deťom rovnakú šancu?
Najsilnejšie ma to zasiahlo v malej dedinke pod Himalájami v Nepále. Mala som 19, ako dobrovoľníčka som tam učila v maličkej triede s udupanou hlinou a bez okien 40 detí rôzneho veku a rôznych schopností. Bolo tam aj dieťa s Downovým syndrómom a jeden chlapec, ktorý sa pri mne za dva mesiace naučil extrémne dobre po anglicky. Každý deň v tej škole chýbala asi polovica učiteľov, nemali skoro žiadne pomôcky. Deti chodili do školy medzi šiestou a desiatou každé ráno, potom pomáhali na poli rodičom. A neustále mi len šlo hlavou: Kto dá týmto deťom šancu, ak nie škola?
Vo Francúzsku sa z vás zrazu stalo dieťa, ktoré nerozumelo jazyku a potrebovalo podporu. Ako ste to ako vnímali a čo vás to naučilo o prijatí?
Pamätám si deň, keď som prvýkrát vošla do triedy vo Francúzsku a nerozumela som ani slovo. Mala som dvanásť, nová krajina, nový jazyk, nová kultúra. Deti sa smiali, učiteľka niečo vysvetľovala a ja som tam len sedela, stratená, neistá, sama.
Na tej francúzskej škole sa stalo niečo dôležité. Nenechali ma len tak. Nechceli, aby som zaostávala, ani aby som nestíhala držať tempo so spolužiakmi. Od prvého dňa mi poskytli cielenú podporu. O rok neskôr som hovorila po francúzsky plynule a bez problémov som zvládala všetky predmety. Nestalo sa to preto, že by som bola výnimočná, ale preto, že škola, kam som prišla, mi vedela pomôcť prekonať moju jazykovú bariéru.
Celý článok si prečítate na Akcnezeny.sk.
