11. Septembra 2026
Až polovica detí v slovenských školách má nejaký typ zdravotného alebo sociálneho znevýhodnenia. Učiteľov a učiteliek, ktorí vedia, ako vzdelávať rozmanité deti spoločne, je však podľa dostupných dát iba 23 percent. Ako teda pracovať s triedou, v ktorej má každé dieťa trochu iné potreby? Aj o tom hovorila riaditeľka Rozmanity Anna Symington Maár v rozhovore pre STVR 24.
Rozmanitá je v skutočnosti každá trieda
Keď hovoríme o rozmanitej triede, nejde iba o deti so zdravotným či sociálnym znevýhodnením alebo so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. V jednej triede sa stretávajú deti z rôzneho rodinného prostredia, deti citlivejšie aj menej citlivé, tie, ktoré potrebujú veľa pohybu, aj tie, ktoré potrebujú ticho. Niektoré sú pokojné, iné výbušnejšie. Každé z nich jednoducho prichádza do školy s trochu inými potrebami.
„Nie je to jednoliata masa s nejakými výnimkami, ktoré treba riešiť. Je to 25 detí a každé jedno z nich môže mať inú potrebu,“ vysvetľuje Anna Symington Maár.
Práca s rozmanitosťou preto nie je niečo, čo školy potrebujú iba v špecifických prípadoch. Rozmanitá je prakticky každá trieda.
Rozmanitosť nemusí byť prekážkou učenia
Rozdielne potreby detí automaticky neznamenajú, že sa učiteľ či učiteľka nemôžu venovať učivu alebo že deti budú dosahovať horšie výsledky. Skúsenosti z LAB školy Rozmanity ukazujú, že aj veľmi rozmanitá skupina detí môže dosahovať dobré výsledky. Predpokladom však je, aby učitelia a učiteľky mali nástroje a podporu, ako s takouto triedou pracovať.
Jednou z najväčších výziev býva správanie detí. Keď sa podarí vytvoriť prostredie, v ktorom deti dokážu lepšie regulovať svoje emócie a fungovať samostatnejšie, rozmanitosť môže byť naopak prínosom. Deti prinášajú do triedy rozdielne talenty a skúsenosti a dokážu sa učiť aj navzájom.
Ďalšou výzvou je diferenciácia výučby. Učiteľ či učiteľka môže mať v jednej triede dieťa, ktoré má problém s čítaním, aj dieťa, ktoré vyhráva olympiády. Potrebuje preto vedieť pripraviť vyučovanie tak, aby sa mohli posúvať obe.
Niekedy pomôžu aj malé zmeny
Práve praktické nástroje pre každodennú prácu v triedach prináša školám program IN škola. Po prvom pilotnom roku v materských školách učiteľky opisujú napríklad výraznejšiu samostatnosť detí.
Jedným z jednoduchých opatrení je kútik pokoja. Dieťa sa v ňom môže postupne naučiť pracovať so svojimi emóciami ešte predtým, ako dôjde k výbuchu. Výsledkom môže byť pokojnejšie prostredie v triede a zároveň väčšia samostatnosť detí.
Podobne jednoduchým nástrojom je vizuálny režim dňa. Už malé deti vďaka obrázkom vedia, čo ich počas dňa čaká, čo už majú za sebou a čo bude nasledovať. Predvídateľnosť im prináša väčší pocit bezpečia a energiu, ktorú by inak míňali na neistotu či obavy, môžu venovať učeniu.
Jedno školenie nestačí
Ak však chceme meniť spôsob práce v triedach, nestačí učiteľom a učiteľkám odovzdať zoznam nástrojov alebo ich poslať na jednorazové školenie. Nové postupy si potrebujú vyskúšať v praxi, upravovať ich podľa potrieb svojej triedy a postupne ich dostať do každodennej rutiny.
Preto je dôležitou súčasťou podpory aj dlhodobejšie sprevádzanie, komunita a možnosť konzultovať, čo funguje a čo nie. Cieľom programu IN škola je postupne vytvoriť model, ktorý bude dostupný materským a základným školám naprieč Slovenskom. Do roku 2035 chce Rozmanita podporovať aspoň 20 percent všetkých škôl.
Na zvládanie čoraz rozmanitejších tried však podľa Anny Symington Maár nestačí úsilie jednotlivých učiteľov a učiteliek. Potrebujú stabilnú podporu školy, dostupných asistentov a asistentky tam, kde sú potrební, praktické nástroje aj dostatočné financovanie školstva. Rovnako dôležitá je dôvera a podpora zo strany rodičov a celej spoločnosti.
Pretože otázkou už nie je, či budú naše triedy rozmanité. Ony rozmanité sú. Otázkou je, ako vytvoriť podmienky, aby sa v nich mohlo dobre učiť každé dieťa.
