Tragédia v Staškove sa hlboko dotkla nás všetkých. Myslíme na ľudí, ktorí v základnej škole prišli o blízkych, a na tých, ktorí sa do nej každé ráno znova vracajú: deti, učiteľky, učiteľov aj rodičov. Je nám nesmierne ľúto všetkej bolesti, ktorú musia cítiť.
Ľudia v staškovskej škole v najťažšej chvíli chránili deti. Chceme, aby si naše deti z týchto dní odniesli práve toto: zastať sa druhých má zmysel. Odvaha a láskavosť sú silnejšie ako násilie.
Čo sme sa naučili za päť rokov práce so školami
Ako organizácia zameraná na pomoc materským a základným školám v učení rozmanitých detí vieme, s akým obrovským bremenom sa dnešné školy pasujú. Naša prax nám potvrdzuje to, čo ukazujú aj výskumy: deti, ktoré cítia, že do školy patria, sú menej ohrozené radikalizáciou a násilím a lepšie sa im darí. Dlhodobá štúdia amerického CDC zistila, že pocit prepojenosti so školou a rodinou v dospievaní súvisí s až o dve tretiny nižším rizikom v oblasti duševného zdravia, násilia či užívania návykových látok.
V skratke: čím viac má škola priestor a podporu na to, aby sa mohla zameriavať na vzťahy, tým menší výskyt negatívneho správania a tým lepšie akademické výsledky.
No naše školy neboli dizajnované na to, aby sa zameriavali na vzťahy. Vzťahy tam pretláčajú oddaní učitelia a učiteľky, napriek základnému školskému dizajnu zameraného na výsledok, porovnávanie a jednotnosť. Tieto školy zavádzajú ranné kruhy, udržiavajú triednicke hodiny mimo rozvrh, platia vyššie úväzky školským psychológom, dotujú asistentov, špeciálnych a sociálnych pedagógov, učiteľov sa snažia odbremeniť od administratívy, vytvárajú pravidelné prostredie na voľnú hru detí s dospelými, organizujú komunitné akcie, robia sociometrie tried, investujú do zjednotenia školských pravidiel a dôsledkov u všetkých, robia vzdelávania a diskusie s rodičmi, vzdelávajú sa v socio-emočných zručnostiach, organizujú opekačky, …
Tie školy, ktorým sa darí budovať dobré vzťahy s rozmanitými deťmi a rodičmi, to robia s obrovským vypätím síl a s obrovskou podporou mnohých ďalších rodičov, dobrovoľníkov či neziskoviek. Takýto prístup si vyžaduje čas, ľudí a know-how. Mnohé školy na Slovensku by ho chceli, no bohužiaľ ho zatiaľ nemajú.
Čo dnes nesú školy
V dnešnej dobe očakávame od škôl, že vyriešia krízu duševného zdravia, digitálnu revolúciu aj problémy rodín v núdzi, že pripravia deti na budúcnosť, ktorú nikto nevie predvídať, a že každému z rozmanitých detí dajú presne takú podporu, akú potrebuje. Očakávame, že si zoberú na plecia množstvo novej agendy bez toho, aby dostali adekvátnu podporu. A očakávame, že to budú robiť v prostredí, kde zažívajú častejšie verbálne a fyzické útoky na seba a na deti, o ktoré sa starajú.
Ak chceme bezpečné školy, musíme im ako spoločnosť dať kapacitu, podporu a know-how, aby do vzťahov s deťmi a ich rodinami mohli investovať zámerne a od základov. Výskumy inkluzívneho vzdelávania ukazujú, že z toho majú úžitok všetky deti a celá spoločnosť.
Čo môže urobiť každý z nás
Školy teraz najviac potrebujú počuť, že nám na nich záleží. Nielen vtedy, keď sme nespokojní, ale najmä vtedy, keď vieme oceniť, pochopiť a pomôcť. Prvý krok môže urobiť každý z nás už dnes:
- napíšte pár slov podpory učiteľke alebo učiteľovi vášho dieťaťa,
- opýtajte sa asistenta, učiteľa alebo riaditeľky, ako sa teraz cítia a čo by im pomohlo,
- ponúknite svoj čas alebo financie niektorej škole vo vašom okolí.
- doma sa porozprávajte s deťmi: opýtajte sa, čo počuli a ako sa cítia, a nechajte ich hovoriť aj mlčať.
Viac sprievodu online, viac slobody vonku
Debata po Staškove sa oprávnene týka aj toho, čo deti zažívajú online. Čo viedlo k samotnému útoku, ukáže vyšetrovanie. Vieme však, že radikalizácia detí je reálna a má priame dôsledky na ich bezpečnosť, aj bezpečnosť ich okolia. Podľa Europolu počet maloletých zapojených do násilného extrémizmu v EÚ rastie, najčastejšie sa radikalizovali sami, online, a najmladší zatknutý mal len 12 rokov. K tomu sa pridáva vplyv na pozornosť, schopnosť učiť sa a riziko závislosti.
Pridávame sa k organizáciám, ktoré sa zastávajú názoru, že deti na základných školách by nemali používať vlastné zariadenia s internetom bez dozoru. Naše presvedčenie je, že deti minimálne do 14 rokov potrebujú na internete sprievod dospelého. Riziko je tam pre nich oveľa väčšie ako vo fyzickom svete. Nemôžeme ich tam nechať samých. No technológie z tried nemôžeme vyháňať, naopak: deti sa potrebujú už od materskej školy učiť s nimi pracovať bezpečne, múdro a budovať si k nim zdravý vzťah, pretože ten je najlepšou prípravou na neskorší život online. Technológie patria do každej školy, keďže vedia v mnohom pomôcť k lepšiemu a individualizovanému učeniu, no len so správnymi metodikami ako ich používať.
Ak obmedzujeme slobodu v online svete, musíme dopriať viac slobody deťom a mladým v tom fyzickom. Keď sa deti môžu hrať vonku, skúšať, padať a vstávať, samé chodiť na krúžky, s kamarátmi samé von, do obchodu, rastie ich sebadôvera aj schopnosť zvládať ťažkosti. Vidíme to v škole počas voľnej hry a podobne to opisujú aj výskumníci a výskumníčky, ktorí spájajú úbytok samostatnej hry a slobody detí s horším duševným zdravím. Deti potrebujú, aby sme ich chránili tam, kde sa ochrániť samy nevedia, a dôverovali im tam, kde môžu rásť.
Spolu
Deti sú naším zrkadlom. Učia sa z toho, ako sa k sebe správame my, dospelí. Systém sa mení pomaly, každý z nás však môže prispieť k tomu, aby deti videli, že držíme spolu. Viac tlaku na školy nepomôže. Potrebujú našu podporu. Spolu vieme ponúknuť deťom krajší svet.
Tím Rozmanity
